Bladove stránky

Pravidlá slušného správania – V reštaurácii    

Návšteva reštaurácie je pre niekoho rutinnou záležitosťou, no niekto sa do reštaurácie vyberie len pri slávnostných príležitostiach. Pre všetkých ale platia tie isté pravidlá slušného správania...

Ak sa chceme naučiť pravidlám slušného správania v reštaurácii, je dobré si špecifikovať „vzťahy“ v takýchto zariadeniach. Rozlišujeme tri tipy vzťahov:
 vzťah medzi hosťom a obsluhujúcim,

vzťah medzi hosťami, ktorí sa navzájom poznajú a

vzťah medzi hosťami neznámymi.

Ide tu vlastne o špecifickú podobu situácie hosť- hostiteľ, keď hostiteľa zastupuje personál.

Reštaurácie, kaviarne a pohostinstvá sú taktiež rozdielne, pravidlá sa menia typom podniku...
So stúpajúcou cenou zároveň stúpa aj možnosť očakávania hosťa a nároky, ktoré môže klásť na obsluhu. V najdrahších zariadeniach sa hosťovi toleruje oveľa viac ako sa napríklad v reštaurácii strednej kategórie rešpektujú rozmary, výstrednosti, dokonca aj neznalosť pravidiel slušného správania! Hosť je tu naozaj pánom (platí si za to) a iba na ňom záleží, aký obraz o sebe mieni svojmu okoliu poskytnúť.

V rozličných typoch rýchleho občerstvenia so samoobsluhou (jedáleň, bufet, automat, mliečny bar) v pivniciach a reštauráciách nižšej cenovej ponuky vystačíme s jednoduchou zdvorilosťou k personálu či ostatným hosťom. Slušný človek sa nedá horším prostredím strhnúť k hrubostiam, aj keď sa s nimi môže stretnúť, a to aj od zamestnancov takého podniku. Nie je však taktné vyvyšovať sa svojou "vychovanosťou" a vychovávať ostatných.

V lepších reštauráciách, kaviarňach, cukrárkach, vinárňach, nočných baroch a pod. sa od nás očakáva, že sme oboznámení s príslušnými vzorcami správania.

Príchod
 Pri vstupe do reštaurácie vždy vchádza prvý pán. Ak ide o väčšiu spoločnosť, idú za pánom všetky dámy a za nimi potom ostatní muži.

Spoločensky menej významná osoba je povinná starať sa o osobu významnejšiu. To platí po celý čas pobytu v reštaurácii.

Poznámka: Kvôli prehľadnosti príklady budú uvedené na vzťahu muža a ženy.

V šatni

muž pomôže vyzliecť kabát žene a postará sa o jeho uloženie. Ak s ním ide viac žien, pomôže len tej najstaršej (najváženejšej), ostatné nečakajú a postarajú sa o seba samy.

 Do samotného lokálu nikdy nevstupujú muž so ženou do seba zavesení.

Muž nájde miesto pri stole, na čo je niekoľko možných spôsobov:

- prechádza miestnosťou s partnerkou, ktorá sa vyjadrí, či jej miesto vyhovuje, alebo

- nájde miesto sám a pre partnerku sa vráti.

Vo všetkých lepších reštauráciách, baroch či vinárňach sa o príchodiacich stará čašník, ktorý ich ku stolu uvedie.

Ak nie je v miestnosti voľný stôl, vyhľadáme si vhodný stôl poloobsadený , kde sediacich najskôr pozdravíme, požiadame o dovolenie, či si môžeme prisadnúť (očakávame, že budú súhlasiť) a za súhlas sa poďakujeme.

Čestné miesta pri stole v reštaurácii sú tie, ktoré sú chránené pred prevádzkou a z ktorých je dobrý výhrad po miestnosti.

Pri sadaní k stolu muž odsunie stoličku od stola, a potom ju prisunie späť tak, aby si žena mohla sadnúť. V prípade, že k stolu uvádza čašník, preberá túto povinnosť on vo svojej funkcii zástupcu hostiteľa. Muž si potom sadne oproti žene alebo po jej ľavej strane (čo je výhodné najmä v boxoch alebo laviciach).
Ak prichádza muž so ženou ku stolu, kde sedia ich známi, mali by muži pri stole povstať a po vzájomných pozdravoch s prípadným podaním ruky znovu si sadnúť až po žene.

Ak ide do reštaurácie muž sám, nikdy by si nemal vyberať miesto pri stole, kde sedí sama žena. A naopak samotná dáma prijme miesto pri stole, kde sedia iba muži len v tom prípade, že nikde inde nie je voľné.

 
Pri stole

Je samozrejmosťou, že spoločnosť pri stole sa venuje sama sebe. Prejavom nezdvorilosti je, ak sa niekto baví s okoloidúcimi známymi, alebo dáva prednosť pozorovaniu ostatných hostí a pod.

Okoloidúcich známych zdravíme posediačky , muž vstane iba v prípade, že chce niekoho pozdraviť podaním ruky a prehodiť s ním niekoľko viet. Keby malo ísť o dlhší rozhovor, je jeho povinnosťou pozvať známeho (známu) ku stolu a postojačky ho (ju) predstaviť všetkým prítomným.

Ak známeho ku stolu nevoláme, je v každom prípade jeho povinnosťou pozdraviť spoločnosť úklonom hlavy , na čo mu každý rovnakým spôsobom odpovie. Netreba vari pripomínať, že k pozdravu patrí aj pohľad do tváre každému z pozdravených (ak nejde o veľkú spoločnosť).

Právom hosťa je v pokoji si vybrať z jedálneho a nápojového lístka.

V lepších podnikoch je samozrejmé, že každý z hostí dostane svoj jedálny lístok a všetci tak majú možnosť sa o objednávke nerušene poradiť.

Prísť v pravú chvíľu, keď si hosť niečo želá (bez toho, aby musel dlho čakať, alebo naopak, mal pocit nátlaku na rýchle, a teda neuvážené rozhodnutie), je jedným z tajomstiev čašníckeho umenia.

Hosť sa môže s čašníkom poradiť, čo si objedná, ak nie je pevne rozhodnutý, alebo chce poznať miestnu špecialitu. (platí to aj pre výber vína)

Objednáva vždy muž (osoba spoločensky menej významná, ak je hostiteľom napríklad muž starší ako jeho hostia, teda osoba spoločensky významnejšia).

Pre konzumáciu jedla a nápojov v reštaurácii platia rovnaké zásady ako to bolo uvedené pri pravidlách o stolovaní .

Ak na jedálnom lístku v drahšej reštaurácii objavíte niektoré termíny, ktorým nerozumiete, kľudne sa spýtajte čašníka, o aké jedlo ide

Niektoré príklady cudzích (väčšinou francúzskych) názvov:
„horsd'oeuvre" [hór devr] znamená studené predjedlo,
“entrée” [antré] znamená teplé predjedlo.

Nápoje

Ak si objednáme víno vo fľaši, čašník ju prinesie k stolu zatvorenú (obyčajne zabalenú v utierke tak, aby bolo vidno značku), tu ju otvorí a naleje do pohára hostiteľa. Ten ochutná a víno pokývnutím hlavy (prípadne slovným sprievodom napr. "ďakujem", "áno") schváli.

Neschvaľuje však chuť alebo kvalitu, dáva iba najavo, že víno nie je pokazené.

Potom čašník naleje dáme, prípadne ďalším osobám pri stole.

Dolievanie (len do prázdnych pohárov) býva tiež starosťou jeho alebo starosťou muža - hostiteľa. Nedopitý pohár aj tu býva znamením, že hosť si ďalšie doliatie neželá; zvyšok vypije pred skončením posedenia, biele víno (ktoré sa medzitým ohrialo) prípadne vôbec nedopije.

 
 
Niektoré základné zásady
Plátený obrúsok patrí na kolená.
Servítku papierovú nechávame voľne po ľavej strane a použijeme ho vždy na utretie úst pred napitím.
Použitá servítka sa odkladá na tanier , nie do popolníka.
Šalát jeme vidličkou ľavou rukou,
Kompóty jeme lyžičkou pravou rukou, kôstky dávame na tanierik pod miskou.
Chlieb nehryzieme, ale odlamujeme a jeme ľavou rukou.
Omáčka sa nevytiera, tanier neolizuje, šťava z kompótu a nálev zo šalátu sa nedopíjajú.

Príbory sa počas jedla dávajú krížom s rúčkami k príslušnej ruke (vidlička vľavo, nôž vpravo).

Príbory uložené súbežne s oboma rúčkami na pravú stranu sú pre čašníka znamením, že sme už dojedli, aj keď sme ešte neskonzumovali všetko.

Fajčiť by sa malo najskôr pri káve, a to s dovolením, o ktoré požiadame ostatných hostí pri stole. Ak sa nám pri stole stane nejaká nehoda (prevrátený alebo rozbitý pohár, vyliata káva atď.), vyvarujeme sa premrštených reakcií, stačí jednoduché ospravedlnenie. Hostiteľ potom zariadi u čašníka upratanie stola, črepín a pod.

 
Platenie

Pred príchodom do reštaurácie by malo byť všetkým zúčastneným jasné, či ide o pozvanie alebo o priateľské stretnutie, keď si každý platí sám za seba. Počas takého posedenia pri káve alebo spoločnom obede v pracovný deň by ženy nemali čakať, že muž (kolega, známy) bude za ne platiť. Jeho povinnosťou je postarať sa o ženu, ako už bolo povedané, ale v takomto prípade je v úlohe kolegu, nie gavaliera. To by si mali uvedomiť najmä mladé dievčatá, ktoré niekedy od svojich spolužiakov a kamarátov čakajú, že za ne zaplatia, a pritom nerešpektujú, že oni sú v rovnakej finančnej situácii - teda závislí na rodičoch.

Skladanie sa na účet v prítomnosti hlavného je absolútne nevhodné.

Účet vypísaný a zrátaný "v zákulisí" by mal hlavný priniesť na tanieriku. Nemal by teda vyzvedať od hostí, čo mali, počítať pri stole a pred všetkými oznamovať celkovú sumu. Okrem iného tým zbavuje hosťa možnosti účinnej a včasnej kontroly účtu.

Prepitné nie je urážkou, ale vyjadrením hosťovej spokojnosti. najvhodnejšou formou jeho podania je nechať si vrátiť po zaplatení účtu drobné a späť na tanierik dať prepitné vo výške, akú uznáme za vhodné. Ak sa platí bez tanierika, potom je lepšie položiť prepitné pred čašníka na stôl, než zaokrúhľovať účet na vyššiu sumu.

Zvyčajná výška by mala byť približne 5-10 % účtu; sumy nižšie, ba i vyššie nesvedčia o našom spoločenskom takte. Ak sme s obsluhou (prípadne kuchyňou a pod.) výrazne nespokojní, nie je našou povinnosťou dávať akékoľvek prepitné a nenechajme sa nútiť napríklad váhavým vracaním drobných. Trpezlivo počkajme, až sa hlavný čašník "doráta". Svoje rozhodnutie nedať prepitné nemáme sprevádzať nijakým ďalším komentárom. Ak v účte nie je niečo v poriadku, pokojne požiadajme o opravu; ak nemáme pravdu, ospravedlníme sa.

Pri odchode z reštaurácie

platí opačné poradie ako pri príchode. Muž pomôže dáme pri vstávaní (vstane prvý a poodsunie jej stoličku, ktorú zasa vráti na miesto), ak tak neurobí čašník. Keď pán púšťa dámu prvú do dverí, pridrží jej ich, v šatni jej pomôže do kabáta.

Literatúra:

Dagmar Brázdová: Pravidlá spoločenského správania