Bladove stránky

Pieseň o Nibelungoch

Bohatier Siegfried cítil veľký smäd,
stôl naložený jedlom on kázal stranou dať,
pod vŕštek ku studničke chcel sa ihneď prejsť.
To napomohlo veľmi zradných druhov lesť.

Už strojili sa všetci k lipe vypraviť,
tu rečie z Tronje Hagen: „Ja čul som hovoriť,
že nikto nevie bežať sťa Kriemhildin muž,
či je to naozaj pravda, raz skúsime to už.“

A na to Nizozemec, ten slávny bohatier:
„Kto tomu nechce veriť, ten sa za mnou ber
opreteky k vode. Kto prv zhasí smäd,
ten víťazom z nás všetkých sa navždy bude zvať.“

A ľstivý Hagen ihneď: „Daj nám skúsiť len.“
Lež mocný Siegfried na to: „Ja si ľahnem sem,
vám náskok ešte dávam a predbehnem vás hneď.“
Jak čul to Gunther, vedel, že vydarí sa mu tá lesť.
A znovu slávny víťaz: „Len to chcem ešte riecť:
Ja šaty a zbraň svoju chcem pri pretekoch niesť,
i poľovnícku výstroj a kopiju a štít.“
Tou výzvou hrdinských druhov chcel ešte podnietiť.

A v ten raz hrdinovia strhali šaty z tiel,
že zjagala sa na nich spodného rúcha beľ.
Sťa dvojice dravých tigrov by uvidel si let.
Lež prvého pri studni Siegfrieda preds´ bolo zrieť.

Preteku toho korisť len Siegfried zobral zas.
Pokojne zložil štít svoj a odpäl zbroj a pás,
mocný oštep oprel o prastarý kmeň,
pri prameni zastal ako nádherný sen.

Siegfriedova cnosť zaviedla ho v blud:
štít položil na zem, nedbal vody prúd,
čo aký smädný bol, hrdina postál tak,
kým sa len nenapil kráľ; za to čakal ho špatný vďak.

Chladivý prameň výbornú mal chuť;
naklonil sa Gunther ponad čistý prúd.
Keď dosýta sa napil a uhasil smäd,
tu na Siegfrieda napiť sa prišiel rad.

Cnosť svoju však zaplatil draho. Luk jeho i meč
už odniesol Hagen potichučky preč.
Hneď skočil naspäť, kde vlastný oštep stál
a zo znaku na šatách zrak svoj nespúšťal.
Kým šľachetný Siegfried chladný dúšok pil,
v kríž mu zradný Hagen kopiju zarazil,
až zo srdca krv striekla na Hagenov šat.
Nech nepošpiní nikdy hrdinu toľko zrád.
 
Pozn.:
Zradcovia si dali zraniteľné miesto na Siegfriedovom chrbte poznačiť krížikom na jeho šatách.