Jean Baptiste Poquelin Moliére - Lakomec
LAKOMEC
-Štvrté dejstvo
-Siedmy výstup (Harpagon sám)
HARPAGON
(už zo záhrady ho počuť kričať:
chytťe zlodeja; pribehne bez klobúka)
ZLODEJ ! Zlodej ! Vrah ! Mordár ! Sparvodlivosť, ó, spravodlivé nebesá! Som stratený. Som zavraždený. Krk mi podrezali. Ukradli mi moje peniaze. Kto to mohol byť ? Kde sa podel ? Kde je ? Kde sa skrýva ? Čo robiť, aby som ho našiel ? Kde utekať ? Kde neutekať ? Nie je tamto ? Nie je tuná ? Kto si ? Stoj ! (Chytí sa sám za ruku.) Vráť mi moje peniaze, oplan !... Ach, veď to som ja. Už sa mi s toho rozum múti. Už ani neviem, kto som, kde som, čo robím. Jaj, jaj, moje úbohé peniaze ! Moji drahí priatelia ! Ozbíjali ma o vás. A keď mi vás vzali, stratil som svoju oporu, svoju útechu, svoje potešenie. Všetkému je koniec. Už nemám čo hľadať na svete. Bez vás mi žiť nemožno ! Už je mi amen, nevládzem ďalej, to je môj koniec, moja smrť, môj hrob ! Nieto tu nikoho, čo by ma vzkriesil, čo by mi vrátil moje drahé peniaze, alebo mi aspoň prezradil, kto ich vzal ? Ha, čo vravíte ? Nikto nič ! Nech to už ktokoľvek urobil, musel paromovsky striehnuť na vhodný čas. Vybral si práve chvýľku, keď som hovoril so svojím nezdarným synom. Preč odtiaľto ! Idem po policajtov a dám na škripec natiahnuť všetkých, čo sú v dome, slúžky, sluhov, syna, dcéru a naostatok aj seba. Čo je tu národa ! Na koho vrhnem pohľad, každý mi je podozrivý, v každom vidím zlodeja, čo ma okradol. Ha ? O kom sa to tam zhovárate ? O tom, čo ma obral ? Aký je to tam hore hurhaj ? Je azda tam ten môj zlodej ? Pre živého boha, ak viete niečo o ňom, prosím vás, povedzte mi to. Neskrýva sa medzi vami ? Všetci sa na mňa dívajú a smejú sa mi. Nuž rýchlo po komisárov, drábov, žalárnikov, sudcov, po mučidlá, šibenice, katov ! Všetko do nohy dám povešať, a ak tie peniaze nenájdem, obesím sa aj ja.
